V nasledujúcich krokoch vás stručne a jasne prevedieme históriou zlata, doláru a zlatého štandardu v Spojených štátoch. Čo ovplyvňovalo cenu zlata, akým nástrojom bolo a ako bolo možné zakázať ľuďom vlastniť ho.

1789

Spojené štáty využívali prvých 40 rokov bimetalický menový systém – zlato a striebro, pričom strieborné mince boli údajne obľúbenejšie a častejšie, ako tie zlaté.

1834

Kongres zmenil pomer hodnoty zlata a striebra z 15:1 na 16:1, čím cena zlata klesla, striebro sa začalo vyvážať a v roku 1850 už skoro žiadne strieborné mince neboli. Hlavné slovo dostalo zlato.

1862

Občianska vojna mala vplyv na zlatý štandard, ktorý bol na istú dobu zrušený. Prvýkrát sa tak vydali peniaze s núteným obehom, nezameniteľné za drahé kovy. Kongres však v roku 1879 zmrazil počet bankoviek v obehu a v tomto množstve kolovali ďalších 100 rokov. Hodnota bankoviek v obehu bola 347 miliónov dolárov.

1879

Bol zavedený zlatý štandard, čo znamenalo, že hodnota každej menovej jednotky sa určovala konkrétnym množstvom zlata. Bankovky boli teda zameniteľné za žltý kov.

1900

Kongres mal obavy z návratu bimetalického systému a tak bol prijatý zákon o zlatom štandarde. Zlatý dolár sa tak stal oficiálnou menovou jednotkou. Aj keď papierové bankovky boli naďalej zákonným platidlom, bolo možné ich nahradiť zlatom.

1913

Zásoby zlata sa pomaly míňali a tak bol založený Federálny rezervný systém FED. Jeho úlohou bolo zachovanie zlatého štandardu, ale aj vydávanie bankoviek, na 40% krytých zlatom.

1933

Štyri roky po krachu na newyorskej burze bol zlatý štandard v US zrušený, aby sa tak mohla rozvinúť menová politika. Peniaze teda nebolo možné zameniť za zlato. Roosevelt prehlásil, že nie je nutné mať voľne v obehu zlaté mince a vraj je zlato výhodné len pri medzinárodnom obchode. Zlato znárodnil a žiadal vrátenie všetkého zlata FEDu. Hodnota zlata za uncu vtedy predstavovala 20,67 dolárov. Za neodovzdanie zlata hrozila vysoká pokuta, až do výšky 10 tisíc dolárov, alebo väzenie. Umocnil to zákon o zlatej rezerve z roku 1934.

1944

Hlavy US a ďalších 43 krajín sa stretli v Bretton Woods, za účelom normalizovania obchodných a finančných vzťahov, čoho výsledkom bola dohoda, podobná zlatému štandardu. Všetky meny s výnimkou amerického dolára boli naviazané na dolár s ustálenou hodnotou 35 dolárov za uncu zlata. To však nebolo možné pre Američanov, ktorí nesmeli vlastniť zlato. Dolár sa tak stal svetovou rezervnou menou.

1971

Nixon rozhodol, že Spojené štáty už nebudú meniť doláre za zlato, čo malo byť iba dočasným riešením. V roku 1976 sa však v Amerike začali oficiálne používať len peniaze s núteným obehom. V priebehu nasledujúcich desiatich rokoch cena zlata stúpla o 2330%. Už to nebolo 35 dolárov za uncu, ale 850 dolárov za uncu zlata.

1974

Prezident Gerald Ford povolil Američanom možnosť vlastniť zlato.